NEZNÁMY AUTOR | Nočné prechádzky a v hlave milión otázok....

Nočné prechádzky a v hlave milión otázok.
Vysedávanie na balkóne , pod hviezdami a vedľa mňa hádam krabička vyfajčených cigariet...
Poznáš to , však ?
Taký ten stav, kedy na tvoje otázky nemá kto odpovedať.
Nikto ti neodpovie prečo práve TY , prečo práve ON a prečo toto všetko ?
Nikto ti nepovie , že s láskou to nebude ako vo filme.
Že nepríde a nezaklope na dvere s prsteňom v ruke a ty budeš hneď vedieť , že je ten pravý .
Garantujem , že to také ľahké nebude.
Ako sa hovorí , život ťa spraví štastným , ale najprv ťa čo to naučí.
Presne ako LÁSKA.
To ona je to najväčšie štastie,ale ešte predtým , ako ti ukáže svoju pravú tvár , ti venuje pár prebdených nocí a ešte niečo navyše.
Pocit, keď už nevieš ako ďalej.
Kedy už neplačeš , lebo vieš , že už niesi dieťa a tvôj plač nikoho nedojme a nepomôže k ničomu.
Neustále otázka PREČO sa to deje tebe a obviňovanie každého naokolo.
Dni kedy sa ti nebude chcieť ani dýchať , lebo tá povestná diera v hrudi ťa bude páliť a ty zistíš , že LÁSKA môže občas naozaj spôsobiť aj fyzickú bolesť.
Prebdené noci a dni , kedy sama nebudeš vedieť čo robíš , ale budeš fungovať , lebo nebudeš mať na výber.
Lebo aj keď sa tvôj malý súkromný svet zastavil , a ty budeš stáť na jednom mieste ohromená tým všetkým , tak svet vôkol teba sa bude ďalej hýbať , ako sa nič nestalo ...
Musím povedať, že presne toto som prežila aj ja .
Áno, prežila.
Boli aj chvíle,kedy som lásku nenávidela a preklínala ,ale dnes sa musím osudu a životu POĎAKOVAŤ za každú jednu ranu pod pás.
Každá jedna ma niečo naučila .
O mne samej, o živote alebo o ľudoch okolo mňa.
Uvedomila som si, že lásku si musíme zaslúžiť a nemôžeme ju žiadať pokiaľ ju nevieme dávať.
Naučila som sa aj to , že keď sa jedná o lásku , nezáleží na tom kto si čo myslí.
Jediné na čom záleží je to , čo cítiš !
To čo máš hlboko v srdci , lebo to ťa nikdy nesklame .
Nezáleží na tom ,ako ti každý bude hovoriť , že to nemá cenu , že to nieje ten pravý a že to máš pustiť.
Nerob to !
Pokiaľ ty sama cítiš opak , ver len sebe !
Počkaj koľko bude treba.
Počkaj kým búrka prejde a nezastavuj sa počas cesty.
Prejdi si vlastným peklom.
Rob to tak dlho , kým budeš mať nádej, vieru a pocit , že na konci ťa čaká ON ! :)
Verím v to , že na lásku sa čaká .
Na tú ozajstnú , pravú a nefalšovanú .
Že si musíme aj niečo vytrpieť , lebo v opačnom prípade by sme si ju nevážili.
Že musíš byť bez toho človeka a musí ti tak neskutočne chýbať,aby si si neskôr mohla vážiť jeho prítomnosť .
Verím v rovnováhu života a verím , že tak isto je to z láskou.
Lebo inak by sme nikdy nepoznali ozajstnú hodnotu toho, keď môžeme zaspávať v jeho náručí .
VERÍM , ŽE KAŽDÁ BOLESŤ JE NA NIEČO DOBRÁ A PROSÍM VER AJ TY!
AJ KEĎ SI PRÁVE UPROSTRED BÚRKY A NEVIEŠ AKO ĎALEJ.
AJ KEĎ SI MYSLÍŠ , ŽE TO NIKDY NEBUDE DOBRÉ .. ALE ÁNO BUDE !
POKRAČUJ , BOJUJ A POČÚVAJ SVOJ VNÚTORNÝ HLAS, LEBO ON ŤA NIKDY NESKLAME ...